Prejsť na obsah
Oddelenie chemického a biochemického inžinierstva

Katedra procesov a zariadení chemickej technológie- teraz Oddelenie chemického a biochemického inžinierstva - na CHTF Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave bola založená v roku 1962. Založeniu katedry predchádzalo zrušenie Fakulty ekonomického inžinierstva SVŠT a niekoľkí učitelia zrušenej fakulty sa stali členmi učiteľského zboru CHTF. Medzi nimi bol aj Doc. Ing. Alexander Klíma, ktorý bol ustanovený za vedúceho Katedry procesov a zariadení chemickej technológie. Súčasne so zaradením Katedry do štruktúry fakulty bola zavedená špecializácia „Procesy a zariadenia chemickej technológie“. Vytvorenie Katedry si vyžadovalo nielen budovať pracovisko personálne, ale vybudovať aj chemicko – inžinierske laboratóriá. Väčšina aparatúr pre laboratóriá bola zhotovená vo fakultných a rektorátnych dielňach na základe návrhov učiteľov Katedry, ktorí uskutočnili aj ich montáž. Niektoré z laboratórnych prác sú v mierne inovovanej podobe k dispozícii dodnes.
V roku 1968 vedúci katedry Alexander Klíma emigroval a vedením katedry bol poverený Elemír Kossaczký. Katedru viedol do roku 1984, kedy sa vedúcim katedry stal Antonín Lodes. Po jeho smrti v roku 1989 sa stal vedúcim katedry Vladimír Báleš.
Prví absolventi špecializovaného štúdia Procesov a zariadení chemickej technológie získali inžiniersky diplom v roku 1965.

History1
Prví absolventi z roku 1965: Mikuláš Žedényi, Ján Cvengroš, Magda Hozová (Gerulová), Alexander Klíma (prvý vedúci katedry), Walter Waradzin, Miroslav Václavek, Juraj Babjak (externista)

V roku 1968 Katedra procesov a zariadení CHTF SVŠT získala akreditáciu školiaceho pracoviska ašpirantov na hodnosť kandidáta chemických vied v odbore Teória chemickej techniky.
Do roku 1968 vedeckovýskumná činnosť na Katedre sa realizovala v rámci fakultného plánu výskumu. V Štátnom pláne bádateľského výskumu boli výskumné aktivity Katedry realizované v dvoch hlavných smeroch: Adsorbcia n-alkánov na molekulových sitách“, zodpovedným riešiteľom bol Elemír Kossaczký a „Expanzia fluidizovanej vrstvy“ so zodpovedným riešiteľom Jánom Beňom. S personálnym a materiálnym rozvojom Katedry sa rozvíjalo aj výskumné zameranie, výskumné témy sa rozšírili nielen v rámci uvedených dvoch hlavných smerov, ale v roku 1976 bolo do programu Katedry zaradená aj téma: „Modelovanie katalytických reaktorov“ so zodpovedným riešiteľom úlohy Jánom Ilavským. Keď sa Katedra v roku 1986 presťahovala do novostavby fakulty na Radlinského ulici, bolo možné rozšíriť tematiku vedeckovýskumnej práce o výskum bioreaktorov. Zodpovedným riešiteľom tejto úlohy sa stal Vladimír Báleš.
Katedra procesov a zariadení chemickej technológie bola začiatkom 90–tych rokov minulého storočia premenovaná na Katedru chemického a biochemického inžinierstva
Mimo plánovanej vedeckovýskumnej činnosti sa pracovníci Katedry podieľali aj na riešení výskumných problémov na základe objednávok priemyselných organizácií v rámci vedľajšej hospodárskej činnosti. Aj táto výskumná činnosť mala prínos vo vedeckom rozvoji vednej disciplíny, pretože sa väčšina získaných výsledkov v inštitúcii objednávateľa realizovala, často s významným finančným efektom v úsporách materiálu, energií alebo intenzifikácii procesov. Najvýznamnejšími partnermi Katedry v tejto spolupráci boli podniky ako: Slovnaft, CHZJD v Bratislave, CHZWP v Novákoch a CHZ v Žiline, Stredoslovenské papierne v Ružomberku, Biotika v Slovenskej Ľupči, Gumárne Púchov, Chemosvit vo Svite.
Na poli bádateľského výskumu bola významná spolupráca Katedry so sesterskými Katedrami VŠCHT Praha a VŠCHT Pardubice, aj s ÚTZCHT Praha a VÚ Kralovopolských strojíren v Brne Medzinárodná spolupráca s inštitúciami v zahraničí sa týkala pedagogickej i vedeckovýskumnej činnosti a uskutočňovala sa najmä s Katedrami vysokých škôl v Poľsku, Bulharsku, Sovietskom zväze, ba i v Rakúsku a Veľkej Británii. Do kontaktov Katedry s vysokými školami v zahraničí treba zahrnúť aj výmennú prázdninovú prax študentov Katedry a študentov príbuzných katedier v NDR, Poľsku a v Sovietskom zväze.
Po spoločenských zmenách v roku 1989 boli krátkom čase vypracované návrhy projektov medzinárodnej spolupráce, ktorú veľkoryso ponúkla Európska únia a svet. Katedra získala v rámci programu TEMPUS európske projekty, ktoré umožnili radikálne zlepšiť prístrojovú infraštruktúru katedry a vytvorili podmienky na zlepšenie medzinárodnej spolupráce aj v oblasti pedagogiky. Veľká časť diplomových prác študentov Katedry sa realizovala na európskych univerzitách a to v Nancy, Birminghame, Madride, Toulouse, Enschede a v Porte, čo umožnilo získať skúsenosti študentom a porovnať úroveň kvality výchovy našich absolventov s inými univerzitami.

Členovia katedry v r. 1991. Sediaci zľava: D. Bobok, A. Ťapušková, Š Schlosser, S. Bafrncová, M. Šefčíkova, V. Báleš, J. Surový, E. Kossaczký, M. Lantayová, V. Hroncová. Prvý rad stoja: J. Dojčanský, J. Longauer, Š. Petriska, A. Drahošová, J. Ovečková, J. Šefčík, I. Prášilová, M. Vajda, M. Chocholová, M. Marenčíková, I. Havalda, E. Graczová, R. Bartalská, M. Ördögová, P. Rajniak. Vzadu: M. Dunajová, Ľ. Herzán, Ľ. Jelemenský, V. Štefuca, J. Dudáš, J. Stopka, M. Bafrnec; P. Ačai

Katedra prešla v 90-tych rokoch prebudovaním výskumu a pedagogiky. Vo výskume sa zamerala na reaktorové inžinierstvo, prestup látky a hybnosti v systémoch kvapalina-tuhé častice, bioreaktorové inžinierstvo, adsorpciu, membránové procesy, fázové rovnováhy kvapalina-kvapalina, kvapalina-para. Študijný program chemické inžinierstvo ponúkal študentom najnovšie informácie z odboru, ale aj predmety z ochrany životného prostredia, manažmentu a priemyselného práva. Katedra pripravovala absolventov s univerzálnym inžinierskym vzdelaním pre vývoj a navrhovanie technológií pre chemický a potravinársky priemysel. Študijný program sa zameriaval hlavne na rozvíjanie samostatného, analytického myslenia študentov. Od roku 1997 Katedra pripravovala inžinierov aj pre študijný odbor Bezpečnostné inžinierstvo. Rozvíjaním tohto programu bol poverený Ľudovít Jelemenský.
V roku 2004 boli akreditované tri nové študijné programy s názvom Chemické inžinierstvo pre bakalárske, inžinierske a doktorandské štúdium. V akademickom roku 2005/2006 sa tieto študijné programy zaviedli do bakalárskeho štúdia a v akademickom roku 2008/2009 do inžinierskeho štúdia. Od akademického roku 2005/2006 sa aj v doktorandskom štúdiu zaviedol nový trojročný študijný program Chemické inžinierstvo, ktorý sa v roku 2006 akreditoval na štvorročný, s cieľom zvýšenia kvality štúdia a zvýšenia úrovne dizertačných prác.
V roku 2006, pri zmene organizačnej štruktúry fakulty, sa Katedra chemického a biochemického inžinierstva spojila s Katedrou životného prostredia a vytvorili Ústav chemického a environmentálneho inžinierstva, pričom sa bývalé katedry zmenili na oddelenia. Prvým riaditeľom ústavu sa stal Vladimír Báleš a vykonával túto funkciu do januára 2007. Vo februári 2007 bol do funkcie riaditeľa menovaný Ľudovít Jelemenský. Od roku 2006 je vedúcim Oddelenia chemického a biochemického inžinierstva Milan Polakovič, a vedúcim Oddelenia environmentálneho inžinierstva je Gabriel Čík. V roku 2011 sa stal riaditeľom ústavu Jozef Dudáš.

Členovia OChBI v máji 2012. Sedia, zľava: Š. Schlosser, B. Dudášová, J. Haydary, Ľ. Jelemenský, J. Dudáš, M. Polakovič, E. Graczová, Ľ. Herzán. Stredný rad: P. Timár, J. Labovský, P. Steltenpohl, V. Báleš, M. Antošová, V. Rizman, J. Markoš, M. Ördögová, M. Hinca, D. Susa, I. Šimko, P. Dreveňák, P. Ačai, M. Mihaľ, J. Stopka, L. Gašparovič. Horný rad: P. Homola, L. Šugár, L. Wiśniewski, V. Illeová, K. Wrzosek, J. Moravčík, Ľ. Činčala. td>