História oddelenia

1. októbra 1942 bol prof. M. Gregorom založený Ústav chemickej technológie anorganických látok na vtedajšom Odbore chemicko-technologického inžinierstva Slovenskej vysokej školy technickej. V roku 1952 bol ústav premenovaný na Katedru anorganickej technológie, pričom jej vedúcim zostal prof. M. Gregor, ktorý ju viedol až do roku 1970. Z katedry anorganickej technológie sa v roku 1965 odčlenila Katedra chemickej technológie silikátov, ktorej vedúcim sa stal doc. Ing. Juraj Ryba.

Na Katedre anorganickej technológie v roku 1970 prevzal vedenie prof. Ing. Štefan Kachaňák, DrSc., ktorý ju viedol až do roku 1981. V rokoch 1981 – 1984 bol vedúcim katedry prof. Ing. M. Malinovský, DrSc., a po jeho úmrtí prevzala vedenie doc. Ing. Irena Koštenská, CSc. V roku 1990 sa stal vedúcim katedry prof. Ing. P. Fellner, DrSc. Pod jeho vedením v roku 2006 vznikol na FCHPT STU Ústav anorganickej chémie, technológie a materiálov; spojením Katedry anorganickej technológie, Katedry keramiky, skla a cementu (bývalej Katedry chemickej technológie silikátov) a Katedry anorganickej chémie. Prof. Fellnera na mieste riaditeľa ústavu v roku 2010 vystriedal prof. Ing. J. Híveš, PhD. V tejto štruktúre existuje súčasné Oddelenie anorganickej technológie doteraz.

Katedra anorganickej technológie počas svojej existencie spolupracovala pri budovaní významných výrobných podnikov anorganickej technológie, pre ktoré vychovávala absolventov. Cieľom výchovy bolo osvojiť si najmä základné procesy anorganickej technológie, správne ich fyzikálne a fyzikálno-chemicky interpretovať, matematicky formulovať a výpočtovou technikou optimalizovať. Od roku 1955 sa štúdium predĺžilo zo štyroch na päť rokov, čo umožnilo vychovávať absolventov aj s hlbokými teoretickými znalosťami z termodynamiky, fázových rovnováh, kinetiky a katalýzy a technickej elektrochémie.

Tieto úlohy plní Oddelenie anorganickej technológie aj v súčasnosti, pričom sa kladie dôraz na hlboké teoretické základy absolventa a na samostatnú tvorivú prácu študentov na výskumných projektoch. Poslucháči oddelenia majú aj možnosť aktívne sa podieľať na študijnom projekte ERASMUS/SOKRATES, v rámci ktorého môžu časť diplomovej práce realizovať napr. na Technickej univerzite v Münsteri, Nemecko.

V oblasti vedeckej práce sa koncom päťdesiatych a v šesťdesiatych rokoch 20. stor. venovali pracovníci katedry sorpčným procesom na likvidáciu priemyselných odpadov a fluidným procesom. Zároveň sa rozvíjal výskum technickej elektrochémie, ktorý sa pestuje na oddelení dodnes.

Súčasné výskumné aktivity oddelenia možno zhrnúť do šiestich oblastí:

• chémia roztavených solí, problémy súvisiace s elektrolytmi pre výrobu hliníka a jadrovými reaktormi 4. generácie,
• problémy korózie a ochrany proti korózii: moderné technológie povrchových úprav, vrátane kompozitných povlakov s kovovými matricami a aplikácie metód sól gél,
• vývoj a zavádzanie máloodpadových technológií: spracovanie odpadov,
• príprava anorganických plnidiel do polymérov a nových anorganických materiálov,
• trvalo udržateľný rozvoj – ukladanie tepelnej energie, vodíková ekonomika,
• bioorganická elektrochémia a spektroelektrochémia.