Prejsť na obsah
Ústav organickej chémie, katalýzy a petrochémie

Výučba organickej chémie (prednášky, semináre, laboratórne cvičenia) na Chemickotechnologickej fakulte STU počas 55-ročnej existencie prešla mnohými zmenami.
V priebehu prvých 8 rokov sa prednášala organická chémia 5 hodín týždenne v zimnom aj v letnom semestri. Po roku 1950 sa prednášky rozdelili do troch semestrov a súčasne sa vyčlenili hodiny na semináre. V šk. r. 1950/51 sa opäť prešlo na prednášanie v dvoch semestroch. Jednotlivé počty hodín prednášok a seminárov v ďalších rokoch až do dnešných dní sú zachytené v tab. I.
Organická chémia sa začala vyučovať od roku 1941. Prednášky v šk. r. 1941/42 obsahovali tieto kapitoly:

Semester zimný:
Rad mastný. Parafíny. Nenasýtené uhľovodíky. Monotopické a polytopické deriváty parafínov. Rad zlúčenín kyánových a zlúčeniny kyseliny uhličitej. Deriváty nenasýtených uhľovodíkov.

Semester letný:
Rad cyklický. Zlúčeniny izocyklické. Monotopické a polytopické deriváty aromatických uhľovodíkov. Zlúčeniny so substituentami v postrannom reťazci. Zlúčeniny kondenzované. Zlúčeniny hydroaromatické, terpény. Zlúčeniny heterocyklické jednoduché a kondenzované. Alkaloidy. Bielkoviny. Žlčové a krvné farbivá. Kaučuk. Vitamíny, hormóny a enzýmy.

Koncepcia výučby základov organickej chémie prešla troma štádiami. V počiatkoch sa výrazne zdôrazňoval systém a jemu odpovedajúce reakcie látok. Po roku 1950 sa vo výučbe pri výklade reaktivity organických zlúčenín začala dôsledne uplatňovať elektrónová teória a vzťah štruktúry a reaktivity. Mimoriadne veľkým prínosom v tomto smere bolo vydanie slovenskej učebnice organickej chémie (M. Marko: Organická chémia, SNTL, Bratislava 1955, 851 s.), ktorá bola schválená výnosom Ministerstva školstva zo dňa 10.12.1954 ako celoštátna vysokoškolská učebnica. Pre rozšírenie výučby organickej chémie boli preložené a v pedagogickom procese používané nasledovné učebnice:

A.E. Čičibabin: Základy organickej chémie I. a II., SVTL Bratislava 1957 a 1960, 655 s. a 674 s.
T.I. Temnikova: Teoretické základy organickej chémie, SAV Bratislava 1962, 819 s. a
B.N. Dolgov: Katalýza v organickej chémii, SVTL Bratislava 1962, 702 s.

V súčasnosti sa vyučovanie zameriava na problémy vzťahu štruktúry a reaktivity zlúčenín a vzťahu reakčného mechanizmu ku štruktúre a reakčným podmienkam. Základ prednášok z organickej chémie tvorí vysokoškolská učebnica:

J. Kováč, Š. Kováč, Ľ. Fišera, A. Krutošíková: Organická chémia 1 a 2, vyd. Alfa, Bratislava 1992, 1294 s.

Na seminárnych hodinách sa poslucháči naučia posudzovať reaktivitu organických zlúčenín na základe štruktúry, oboznamujú sa s najdôležitejšími reakciami funkčných derivátov. Katedra vydáva skriptá "Pracovný zošit", ktoré vedú poslucháča k aktívnej práci v najdôležitejších oblastiach organickej chémie. Pre názornejšie vyučovanie názvoslovia organických zlúčenín sa využívali tiež audiovizuálne kurzy.
Súčasťou prípravy študenta z organickej chémie sú tiež laboratórne cvičenia, kde sa kladie dôraz na pracovnú sústredenosť, tvorivosť, bezpečnosť a hygienu práce. Laboratórne cvičenie z organickej chémie sa vyvíjalo z jednoduchých preparačných prác na zložitejšie práce. Od r. 1963 sa začali používať náročnejšie zábrusové aparatúry pre makrosyntézu a od r. 1968 pre semimikrosyntézy. V prvej časti laboratórneho cvičenia sa robí izolácia a identifikácia látok, potom jednoduché reakcie a neskôr poslucháč robí niekoľkostupňové syntézy, v podmienkach reálnej výskumnej práce, všetko v zábrusových aparatúrach. Talentovaní študenti si vyberajú individuálne práce. Pri práci v laboratóriu musí poslucháč zvládnuť najdôležitejšie pravidlá bezpečnosti práce a naučiť sa používať ochranné prostriedky. V priebehu 55-tich rokov došlo k výraznému zníženiu výchovy poslucháčov v laboratóriu, z pôvodných 24 hodín laboratórneho cvičenia týždenne, na súčasné 4 hodiny. Všetky zmeny sú vyznačené v tab. II.
Pre účely laboratórneho cvičenia pracovníci Katedry vydali príručku: Základy organickej syntézy, ktorá umožňuje zladiť experimentálne uskutočňované práce s teoretickými poznatkami z organickej chémie.
Katedra organickej chémie ďalej zaisťovala výučbu organickej chémie aj pre študentov popri zamestnaní, pričom výuka sa realizovala jednak vo vlastných priestoroch, jednak v priestoroch podnikov, pri ktorých boli konzultačné strediská.
Od r. 1966 katedra začala vychovávať poslucháčov podľa individuálnych učebných plánov a v šk. r. 1969/70 vzniklo študijné zameranie: Organická chémia.
Tento fakt výrazne ovplyvnil charakter práce katedry, pribudli nové prednášky, semináre a laboratórne cvičenia ako aj odborná prax a diplomové práce. To umožnilo cieľavedomejšie profilovať poslucháčov v tomto štúdijnom zameraní tak, aby zvládli najnovšie poznatky z organickej chémie a vytvorili základ pre intenzívnejší rozvoj organickej chémie na Slovensku. Prví piati absolventi ukončili tento smer v šk. r. 1970/71. Po prestavbe štúdia v rámci odboru Technológia organických výrob vychovávala katedra poslucháčov v rámci zamerania Technológia farmaceutických výrob, neskôr v rámci zamerania Organická chémia odboru Chémia. Doteraz na Katedre skončilo štúdium 254 poslucháčov (príloha 1). Okrem výchovy vlastných absolventov sa učitelia katedry zúčastňovali i na výchove študentov iných zameraní.
Snahy o priblíženie pedagogického procesu potrebám praxe sa realizovali v šk. r. 1976/77, kedy Katedra zriadila v spolupráci s n.p. Slovakofarma (t.č. Slovakofarma a.s.) detašované pracovisko, kde vychovávala časť poslucháčov zamerania pre potreby farmaceutického priemyslu na Slovensku. Doteraz na detašovanom pracovisku ukončilo štúdium 63 poslucháčov (príloha 1).
Katedra pripravila a ukončila postgraduálny kurz Chémia liečiv v r. 1985 a v r. 1990 kurz Metódy syntézy, izolácie a identifikácie organických zlúčenín, ktorého cieľom bolo poskytnúť teoretickú prípravu v oblasti progresívnych metód syntézy, izolácie a identifikácie organických zlúčenín so zreteľom na využitie moderných počitačových techník. Osobitná pozornosť sa venovala využitiu enzýmových reakcií v syntéze organických zlúčenín a bezodpadovým technológiam v súvislosti s ekologickými problémami (príloha 2).
Na zabezpečenie pedagogického procesu pracovníci katedry napísali 6 vysokoškolských učebníc, ďalej preložili 4 zahraničné učebnice, vydali 4 monografie, 7 odborných kníh, 42 dočasných vysokoškolských učebníc (príloha 3).
V snahe podchytiť záujem študentov o prehĺbenie vedomostí z organickej chémie sa po roku 1965 začínala rozvíjať tiež študentská vedecká činnosť. Z dokončených tém riešených ako dielčie časti výskumných úloh vypracovaných študentami v rámci katedrových a fakultných prehliadok bolo viacero odmenených aj v celoštátnych súťažiach.