Autor: Ivan Haluza
Zaradenie: Téma
Gumárenská chemikália v žemliach z fast-foodu. Drahá šunka zopnutá z kociek mäsa na
guláš pomocou enzýmov nevábnej vône. Mäso zabalené v kyslíku – na povrchu síce nádherne
červené, ale vnútri sa o to rýchlejšie rozbiehajú hnilobné procesy. To všetko nie sú, aspoň v
niektorých štátoch vyspelého sveta, žiadne podvody, za ktoré by aktérom hrozilo trestné
stíhanie. Takéto finty a triky vymýšľajú najtvorivejší inovátori potravinárskeho priemyslu.
Požehnávajú ich niekedy aj kontrolóri zodpovední za bezpečnosť potravín, i keď občas len
cez zuby.
Ivan Haluza / haluza@trend.sk
Odpadová priemyselná soľ v poľských potravinách, smrteľný metylalkohol v českých
liehovinách a melamín v čínskom mlieku. Podvody s cieľom zarobiť na lacnejších, ale
smrteľne nebezpečných prísadách sa po prvých testoch a obetiach pomerne rýchlo odhalia.
Páchatelia môžu skončiť vo väzení, prípadne v Číne aj na popravisku. Biznis s potravinami je
však plný iných technológií a prímesí. Vzbudzujú síce údiv, ale sú legálne. Potravinári a
kontrolóri o nich hovoria, že sú pod kontrolou a samotné potraviny vylepšujú. Veľké kauzy z
minulosti, akými bola aj nákaza šialených kráv BSE, však ukazujú, že aj svojho času
akceptované novinky môžu o pár rokov či desaťročí skončiť vo večných sarkofágoch. Čo teda
obsahujú potraviny v obchodoch na Slovensku či na Západe?
Éčka na scénu
Bežní spotrebitelia majú asi najväčší problém s prídavnými látkami, ktoré sa primiešavajú do
pravých surovín z polí a maštalí. Takzvané éčka majú rôznorodý pôvod a využívajú sa aj v
ťažkej chémii. Bežne predávaná kyselina citrónová s kódom E330 okrem dochucovania
nápojov zaberie takisto pri odstraňovaní vodného kameňa. Na druhej strane je súčasťou
základného metabolizmu organizmov na získavanie energie z potravín. V potravinách sú však
aj cudzorodejšie prísady. Coca-Cola a PepsiCo len teraz sťahujú z niektorých svojich nápojov
ponúkaných v USA brómovaný rastlinný olej s kódom E443. V nápojoch síce stabilizuje
citrusové príchute, no zároveň sa ako spomaľovač horenia pridáva do čalúneného nábytku a
plastov. V Japonsku či EÚ sa v potravinárstve táto látka využívať nemôže. V USA v
obmedzenej miere áno a koncerny od nej upúšťajú až po petíciách konzumentov. V
severoamerickej sieti fast-foodov Subway odzváňa azodikarboxamidu E927, ktorý si reťazec
pridával do pečiva, aby bolo pružnejšie. Táto gumárenská chemikália slúži aj na zvýšenie
elasticity gumených podrážok a karimatiek. V Európe sa do potravín dávať nemôže. V
potravinách sa uplatňujú aj produkty z ropy či zemného plynu. Výraz potravinárska chémia sa
v odbornej literatúre nepoužíva náhodou. Celosvetovo platný predpis, ktorý upravuje, koľko
akých éčok sa dá do príslušného výrobku pridať, má vyše 530 strán. Medzi éčka však patria aj
prírodné i prírode blízke látky. Teda tie, ktoré si človek vyrobí, ale bežne sa vyskytujú aj v
prírode v rastlinách alebo vzniknú činnosťou mikroorganizmov. „Ľudia majú najväčší
problém s treťou skupinou, chemickými potravinárskymi aditívami, ktoré v prírode vôbec nie
sú. Tie však tvoria len zhruba desatinu éčok,“ hovorí dekan Fakulty chemickej a
potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Ján Šajbidor.
Potravinári sa podľa neho navyše snažia chemické prísady čoraz viac nahradzovať
prírodnými, i keď je to drahšie, pretože ich je zložitejšie získať. Niektoré farbivá tak už nie sú
syntetizované chemicky, ale sa získavajú biotechnologicky z prírodných materiálov. Ľudí
však môže pobúriť aj prírodný pôvod. Farbivo karmín sa získava z vysušených tiel samičiek
hmyzu Dactylopius coccus, ktorý žije na kaktusoch napríklad v Peru či na Kanárskych
ostrovoch. Používa sa najmä v cukrovinkách, mliečnych výrobkoch, džemoch či žuvačkách.
Priveľkí démoni
J. Šajbidor zdôrazňuje, že éčok sa vďaka prísnej kontrole báť netreba. Všetko sa podľa neho
musí používať len v takom množstve, aby to človeku neublížilo. „Odmietať všetky éčka je
hlúposť, lebo aj obyčajná soľ je aditívum. Aj ona vo veľkom množstve škodí,“ hovorí dekan.
Zatracovať podľa neho netreba ani prísady z chémie. „V laboratórnych podmienkach dnes
vieme vyrobiť z ropy bielkovinu blízku mäsu. Ale nedokážeme v nej zatiaľ vytvoriť typicky
vláknitú štruktúru mäsa,“ hovorí J. Šajbidor. Aj jeden z najuznávanejších slovenských
mäsiarov Ignác Bertovič, ktorý vybudoval mäsokombinát Berto, hovorí, že éčka sú priveľmi
bulvarizované. „Ľudia to už berú ako frázu, že všetko, čo je éčko, je zlé. My sa teraz
chystáme na našom webe ľuďom vysvetliť, čo tie nami využívané prísady sú a prečo ich
používame,“ dopĺňa. Zoznam funkcií aditív je impozantný. Delia sa na farbivá, konzervanty,
antioxidanty, emulgátory, zahusťovadlá, sladidlá, kypridlá, stužovače, zvlhčovače,
zvýrazňovače chutí či protihrudkové látky. „Ak chcú mať spotrebitelia potraviny, čo dlhšie
vydržia a chutia im tak, ako sú zvyknutí, sú éčka nenahraditeľné,“ hovorí riaditeľ
bratislavského Výskumného ústavu potravinárskeho Peter Siekel. Jeho ústav patrí pod
Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum, ktoré zas spadá pod ministerstvo
pôdohospodárstva. Podľa J. Šajbidora sa viaceré aditíva používajú aj preto, že samotná
príroda pravú surovinu nevie vyprodukovať až v takom objeme, ako to ľudia požadujú.
Hubová aróma sa produkuje prechodom olejov cez enzýmy pravých húb. Miesto na trhu si
našla vďaka nedostatku lesných húb. Mnohé aditíva však spotrebiteľom neprospievajú. Len
biznisu. Glutaman ako zvýrazňovač chutí má predovšetkým lákať na ďalšiu kúpu produktu. I
keď sám o sebe podľa P. Siekela ako prírodný produkt nebezpečný nie je. Šťava z červenej
repy na prifarbenie jahodového jogurtu namiesto pravých jahôd je len dôsledkom zníženia
výrobných nákladov. Výroba aditív je vysoko zisková. Ich vývoj je náročný a fabriky musia
byť veľké, aby boli čo najefektívnejšie. Vzniklo tak ihrisko pre najmajetnejšie
koncerny. „Cieľ v tomto biznise je jasný — lacné a bezpečné aditívum. Kto to vie, zarába,“
hovorí J. Šajbidor.
Démoni sa zhmotnili
Predstavitelia domácej potravinárskej vedy i výskumu teda éčka považujú za bezpečné. V
minulosti však boli niektoré prísady a technológie po čase zakázané. Napríklad vo farmárskej
praxi stopli používanie insekticídu DDT. A asi najväčším škandálom sa skončilo kŕmenie
britského dobytka mäsokostnými múčkami. Tamojší chovatelia tak svet „obohatili“ o chorobu
šialených kráv BSE. Orientáciu sťažujú aj rozdielne zoznamy látok v USA a v Európe.
Američania viaceré riziká naznačované Európanmi neprijímajú. J. Šajbidor i P. Siekel
uznávajú, že kontrola v minulosti nestíhala za dravosťou biznisu. „Aspoň EÚ je predsa len
opatrnejšia. Platí tu princíp predbežnej opatrnosti s dlhším sledovaním všetkých účinkov
noviniek,“ hovorí J. Šajbidor. Ďalší vedec Stanislav Šilhár, ktorý je vedúcim modranského
biocentra Výskumného ústavu potravinárskeho, zdôrazňuje, že aktuálny zoznam povolených
aditív je vždy výsledkom najaktuálnejších poznatkov vedy. „Platí, že o tých éčkach, ktoré v
zozname povolených v tomto čase sú, nič nebezpečné nevieme. Ale zároveň platí, že len čo
nové poznatky ukazujú opak, potenciálne nebezpečné aditívum je zo zoznamu hneď
odstránené,“ hovorí. Zo stoviek až tisícok aditív bolo doteraz podľa neho zrušených len pár
desiatok. Týka sa to najmä farbív. Aj teraz sú do skupiny na vyradenie zaradené hneď tri žlté
farbivá – tartrazín, chinolínová žltá a žltá SY. Ďalej sa tam nachádzajú tri červené farbivá -
azorubín, ponceau a allura. Všetky sa používali hlavne v čokoládach, pudingoch či
horčiciach. Z konzervovania boli zasa už dávnejšie vyradené nitrofurany. „Ani vyradené
aditíva v potravinách však žiaden výslovný škandál s ohrozením života ľudí nevyvolali. K
tomu dochádza iba vtedy, ak sa s potravinami podvádza a obchádzajú sa bežné postupy,“
hovorí S. Šilhár.
Chutné nebezpečenstvá
Prax ukazuje, že absolútna bezpečnosť potravín je tak či tak iluzórna. Mnohé v minulosti
vynájdené potraviny nie sú vo svetle dnešných poznatkov úplne bezpečné. Spotrebiteľom by
však na trhu chýbali. Podľa J. Šajbidora to platí aj pre drahé fermentované syry, akými sú
roquefort či camembert. „Ak by si chcel teraz niekto prihlásiť novú receptúru na
fermentované syry, má problém. Vláknité huby, ktoré sa na ne využívajú, produkujú aj
množstvo vedľajších látok, ktorých účinky sa len ťažko dokumentujú,“ hovorí J. Šajbidor.
Tehotným ženám a ľuďom s poruchou metabolizmu radí tieto špeciality nejesť. „Tieto syry sú
na papieri bezpečné a nikto si nevie predstaviť, že zastaví ich výrobu,“ dodáva J. Šajbidor.
Brusel sa pustil do potláčania inej pochúťky so stáročnou tradíciou. Od jesene sprísni údenie,
lebo uvoľňovaný benzopyrén má rakovinotvorné účinky. Európska komisia normu naň
znižuje z piatich na dva mikrogramy na kilogram produktu. „Cigarety sa predávať môžu, no
údenie Bruselu prekáža, aj keď sa už dávno neúdi tak ako kedysi. Údime cez filtre v podobe
vodnej clony. A navyše, o čo sú lepšie nástreky dymovej arómy?“ pýta sa I. Bertovič. Za
zmenami vidí lobing výrobcov dymovej arómy a ďalšie znevýhodnenie finančne slabších
mäsiarov z východnejších krajín EÚ. „Bude treba meniť technológie a to vždy unesú len
bohatšie firmy zo Západu,“ upozorňuje. Úplne bez šrámu nezostávajú ani na prvý pohľad
najčistejšie biopotraviny. Niektorí vedci i biznismeni upozorňujú, že plodiny z ekologického
poľnohospodárstva údajne obsahujú viac protilátok, ktorými si rastliny nahradzujú chýbajúcu
chemickú ochranu človeka.
Hra na potraviny
Pestrú paletu kontroverzných výmyslov prináša snaha výrobcov o zlacňovanie potravín.
Vtedy k pravým surovinám pridávajú lacnejšie náhrady. Svorne tvrdia, že ich k tomu tlačia
silnejšie obchodné reťazce. Do syrov sa napríklad dodáva rastlinný olej. V lacnejších
mäsových výrobkoch je zasa namiešaných množstvo škrobov, želatíny a vody. Rozšírené sú
aj dokonalé imitácie. Lákavo vyzerajúca potravina z obalu sa vnútri nachádza prinajlepšom v
stopovom množstve. Niektoré malinové či čerešňové nápoje obsahujú v podstate len lacnejšie
jablká. Toto ovocie sa vkladá aj do lacnejších kečupov – skutočné paradajky sú totiž pridrahé.
Krevety môžu byť len zlisovaným rybím mäsom s arómami a príchuťami. „Akože“ kaviár sa
dá vytvoriť z makrel a farbív. Aljašský losos v skutočnosti neexistuje. Je to len obchodný
názov pre tresku zafarbenú na červeno. Polievky v prášku sú často len zmesou dobre
skombinovaných balastných látok a prísad. Pravé potraviny z obalov sa v nich takmer
nevyskytujú. Nič z toho nie je pred zákonom podvod. Výrobca malými písmenkami prizná,
aké suroviny použil. „Celé to smeruje k znižovaniu nákladov a tým aj k zvyšovaniu ziskov
výrobcov a predajcov potravín, lebo ceny potravín idú síce dole, no ich marže sa často
vylepšujú,“ poznamenáva J. Šajbidor. Dodáva však, že niektoré potraviny s náhradami už
spotrebiteľom začali viac chutiť. Napríklad mäkšie párky s vysokým obsahom prísad chutia
mnohým viac ako naozaj poctivé tvrdšie párky čisto z mäsa. „Otázne tiež je, či by ľuďom ešte
chutili tradičné jogurty dohusťované sušeným mliekom, keď si zvykli na dnešné jogurty so
zahusťovadlami,“ pokračuje J. Šajbidor. Paradoxne viac už bežným ľuďom chutia aj dnešné
šunky, do ktorých sa vháňa voda. A zákazníci už dávno chcú oleje očistené od najzdravších
sedimentov. „Všetko je to v poriadku, ak sú na obaloch uvedené správne obsahy ingrediencií.
Na trhu má miesto všetko, o čo spotrebitelia majú záujem. Teda aj lacné potraviny s
náhradami,“ hovorí P. Siekel.
„Neschopnejší“ Slováci
Všetci traja vedci tvrdia, že slovenskí potravinári sú vo využívaní náhrad i éčok v porovnaní
so svetom pomerne striedmi. „Oproti Nemcom či Poliakom sú slovenskí potravinári slabší
chemici. Náhrady im nie sú až také vlastné. Najmä nie sú v tom ani takí šikovní,“ hovorí S.
Šilhár. Spomína, že v Nemecku jedol salámu, ktorá obsahovala len 12 percent sušiny, ale
stále sa dala jesť. Slováci až do takto nízkych podielov podľa neho nejdú. V Nemecku sa
prevalila kauza, keď tamojší mäsiari ponúkali na trhu šunky z kúskov mäsa pozliepaných
enzýmami, propagovali ich však ako vysoko kvalitné výrobky z jedného kusa mäsa. Neskôr
museli túto taktiku priznať a zvýrazňovať na obaloch. Na Západe verejnosť kriticky vníma aj
balenie mäsa do kyslíkovej atmosféry. Zvonka je síce lákavo červené, no vnútri o to
rýchlejšie štartujú hnilobné procesy. „Na Slovensku sme sa s balením do kyslíka zatiaľ
nestretli. Naši výrobcovia a obchod preferujú balenie do ochranných atmosfér s dusíkom a
CO2, ktoré, naopak, významne predlžuje trvanlivosť,“ hovorí ústredný riaditeľ slovenskej
Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš. Z hľadiska trvanlivosti je ideálne
vákuové balenie, to však zas vyťahuje z mäsa šťavy, čím sa ochudobňuje jeho chuť.
Najjednoduchšou technikou na zlákanie kupujúcich, ktorá sa bežne využíva aj na Slovensku,
je osvetliť mäso tak, aby vyzeralo čo najkrajšie. Takýmto biznisom sa živia celé firmy.
Podobné účinky ako kyslík má však v mäsiarstve aj využívanie dusitanov. Problematickou je
tak aj výroba dusených šuniek. „Všetko je to o lehote spotreby, ktorú deklaruje mäsiar. Ak sa
jej zákazník drží, všetky zaužívané technológie sú bezpečné,“ tvrdí I. Bertovič. S. Šilhár
hovorí, že okrem mäsových produktov majú v sebe viacej pravých surovín aj slovenské
sušienky či paštéty. „Cenovo porovnateľné produkty od našich výrobcov chutia aj doma
našim deťom viac ako dovozové bez toho, aby som im konkurenčné výrobky komentoval,“
tvrdí S. Šilhár. Domácej výrobe potravín však podľa neho chýba širšia výroba produktov
najvyššej prémiovej kvality. Tie sa väčšinou musia dovážať.
Za lacno draho
Nástup modernejších technológií s rôznymi prímesami podľa mnohých kritikov znížil
výživovú hodnotu potravín. „V EÚ zostala zdravotná bezpečnosť našich potravín nezmenená,
ale pre mäkšie normy sa znížila ich nutričná hodnota,“ hovorí tiež J. Bíreš. Pripája sa k nemu
aj P. Siekel. V minulosti naozaj neboli na trhu „light“ maslá či nízkotučné mlieka.
Nepredávali sa ani kvázi šunky s 30 percentami mäsa. Zároveň je podľa neho dnešná ponuka
potravín kvalitatívne oveľa pestrejšia ako v minulosti. Kto hľadá a je ochotný zaplatiť, kúpi si
aj vysoko kvalitné produkty, aké kedysi na trhu vôbec neboli. Problém s dostatočnou výživou
tak vzniká predovšetkým pri nákupe lacnejších potravín s náhradami. „Lacné potraviny sú
nakoniec drahšie ako kvalitné. Človeku prinesú výrazne menej živín, ako ušetrí. Ľudia si v
lacnej šunke kupujú neskutočne drahú vodu,“ upozorňuje S. Šilhár. Hovorí, že čítať si
podrobne obsah je pri nákupe zásadné. J. Šajbidor zdôrazňuje, že bez ohľadu na to, že
potravinárska veda pracuje aj na zlacnení potravín, je jednoznačným prínosom. Výskum
podľa neho potraviny nielen zlepšuje, ale ich robí aj zdravšími. „Z potravín dostávame von aj
antinutritívne látky, ktoré sú ich prirodzenou súčasťou, no človeku by mohli škodiť,“ hovorí
J. Šajbidor. Z repkových olejov sa napríklad pred dekádami začala odstraňovať kyselina
eruková, lebo ľudský organizmus ju ťažko rozkladá a hromadila sa v pečeni. Neskôr bola
vyšľachtená odroda repky, ktorá túto látku obsahovala len v zanedbateľnom množstve.
Vďaka moderným postupom sa potraviny obohacujú aj o minerály, vitamíny či vlákninu.
Platí, že o éčkach, ktoré v zozname povolených v tomto čase sú, nič nebezpečné nevieme
„Cieľ v biznise je jasný — lacné a bezpečné aditívum. Kto to vie, zarába.“ Ján Šajbidor,
dekan Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave
„Ľudia si v lacnej šunke kupujú neskutočne drahú vodu.“ Stanislav Šilhár, Biocentrum Modra
Tuční, ale hladní
Potravinársky priemysel už dlhšie čelí kritike, že vyvoláva pomocou vysokých obsahov
cukrov, tukov a rôznych dochucovadiel závislosť spotrebiteľov. Na takto spracovaných
produktoch zarobia viac ako na čerstvých pravých potravinách. Osobitne kritizované je
sladenie. Cukor sa začal do potravín enormne pridávať v 80. rokoch minulého storočia.
Nahradil tuk, ktorý sa dostal do nemilosti kvôli obezite a následným srdcovo-cievnym
chorobám. Cukry však prinášajú obdobné riziko. Koncernom sa s cukrami osobitne darí na
trhoch rozvíjajúcich sa ekonomík. Majú mäkšie normy a ich obyvateľstvo sa ešte nezačalo
orientovať na zdravší životný štýl ako v Európe či Severnej Amerike. Mexiko vďaka
sladeným nápojom už predbehlo v miere obezity USA. Mexičania preto zaviedli nové dane na
nezdravé potraviny. Ide zasa len o peniaze. Celosvetové náklady liečenia dôsledkov obezity
dosiahli stovky miliárd dolárov.
V chudobných krajinách sa veľmi často vyskytuje kombinácia obezity s podvýživou. Ľudia
tam prijímajú množstvo lacnej stravy bohatej na cukry, ale chýbajú im bielkoviny či
vitamíny. Politici začínajú konať. Americký úrad na kontrolu potravín a liečiv tento rok
začína od svojich potravinárov žiadať, aby na obale zdôraznili množstvo pridávaných cukrov.
Svetová zdravotnícka organizácia WHO na jar vydala nové odporúčanie pre príjem
jednoduchých cukrov. Ich denná dávka už nemá predstavovať desatinu denného príjmu
kalórií, ale len päť percent. To zodpovedá šiestim kávovým lyžičkám cukru. Zobúdzajú sa aj
firmy. Spoločnosť Nestlé zverejnila, že za uplynulé desaťročie znížila v produktoch obsah
cukru o tretinu. Coca-Cola a PepsiCo začínajú predávať prvé nápoje so stéviou. O zdravšie
potravinárstvo ide podľa šéfky Potravinárskej komory Slovenska Jarmily Halgašovej aj
tunajším potravinárom. „Na našom webe máme pre deti internetový kvíz Hravo ži zdravo, v
ktorom vyhrávajú športové oblečenie či vstupy na rôzne podujatia,“ hovorí J. Halgašová. (hai)
„NEŠKODNÉ“ MÚČENIE DDT
Prostriedok na hubenie hmyzu, ktorého vynálezca Paul Hermann Müller získal Nobelovu
cenu, zachránil v Európe po vojne mnoho ľudí. Po podrobnejšom zdokumentovaní sa však
stal jedným z najväčších ekologických postrachov.
BRITSKÉ MÄSOŽRAVÉ KRAVY
Asi najťažším zlyhaním agrárnej vedy bola kauza choroby šialených kráv BSE. Británia sa
rozhodla, že si kŕmenie zlacní mäsokostnými múčkami. Zvieratá hynuli s poškodeným
mozgom. Choroba sa prenášala aj na ľudí, obetí bolo asi 200.
ČÍNSKA BIELKOVINOVÁ BOMBA
Pred vyše tuctom rokov sa v Číne priotrávilo pitím mlieka s obsahom rakovinotvornej látky
melamín takmer 300-tisíc detí. Niektoré zomreli. Melamín slúžil len na pomýlenie testov na
obsah bielkovín.
JUŽANSKÉ OLEJOVÉ KAUZY
Gréci dobré meno svojich olivových olejov znehodnotili tak, že niektorí podnikavci začali
olivy sušiť nad horiacimi starými pneumatikami. Olej sa stal karcinogénny. Španielski
podvodníci zas prilievali minerálne oleje.
RAKÚSKE SLADŠIE VÍNKA
Pár desaťročí dozadu si rakúske vinárstvo pokazilo meno tým, že niektorí tamojší vinári
pridávali do vín etylénglykol, ktorý je bežnou súčasťou ostrekovačov do áut. Nelegálna
prímes robila ich vína sladšími a hustejšími.
NEZDRAVO FAREBNÉ KRAVÍNY
V minulosti aj na Slovensku zákazali natieranie kravínov syntetickými farbami. Tie sa totiž
olupovali a padali do krmiva. Výsledkom bolo karcinogénne mlieko. Odvtedy sa pri
zvieratách musia používať iba ekologické farby.
METANOL A JED NA POTKANY
V Česku zomreli desiatky ľudí po požití jedovatého alkoholu. V poľských potravinách
objavili priemyselnú soľ i jed na hlodavce a na hydinových farmách sa zneužívali antibiotiká.
V Maďarsku farbili bravčové, aby vyzeralo ako hovädzie.
KOŇACINA
V porovnaní s ostatnými kauzami nebola zámena hovädzieho mäsa za koňacinu až taký vážny
prípad. Konské mäso nie je zdraviu škodlivé, na spotrebiteľoch však bol spáchaný podvod.
Zázračné potraviny pod kontrolou
Ešte donedávna mohli potravinári v reklame svojich výrobkov pomerne voľne využívať
tvrdenia, že ich produkt pomáha proti chorobám či zlepšuje zdravie človeka. Pred vyše
poltuctom rokov však Európska únia upozornila, že takéto označenia bude regulovať tvrdšie a
predvlani sa to naozaj stalo realitou. Zverejnila prvý zoznam povolených zdravotných tvrdení.
Nikto už nemôže napísať, že jeho potravina zaberá proti nejakému zdravotnému problému, ak
na to nemá dôkazy od nezávislej autority. „To, že je niečo vhodné pre zdravie, sa propaguje
už oveľa ťažšie ako to, že je to vhodné pre deti,“ hovorí dekan Fakulty chemickej a
potravinárskej technológie bratislavskej Slovenskej technickej univerzity Ján Šajbidor.
Zoznam sa neustále aktualizuje, keďže firmy dôkazy dokladajú. Vlani napríklad pribudlo, že
sušené plody slivky domácej prispievajú k správnej funkčnosti čriev. Naopak, nahnuté to
majú omega-3 a omega-6 mastné kyseliny známe z reklám producentov margarínov. Niektorí
vedci spochybňujú, či majú na srdce naozaj taký pozitívny vplyv, ako tvrdia potravinári.
Výkonná riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Jarmila Halgašová upozorňuje, že nové
pravidlá sú šité najmä pre veľké firmy, ktoré majú dosť zdrojov na testy. „Množstvo menších
výrobcov čajov muselo zo svojich obalov odstrániť pozitívne účinky známe storočia, lebo by
ich stalo veľa dokazovanie,“ upozorňuje J. Halgašová. Spotrebiteľ si musí informácie nájsť na
internete. Paradoxom je podľa nej aj nedávne zrušenie značky DIA na výrobkoch pre
diabetikov. „Brusel to zrušil s tým, že diabetici si majú stravu radšej skladať sami po
podrobnejšom preštudovaní obalov. Množstvo výrobcov malo však naozaj seriózne
vybudované rady diabetických výrobkov. Nie je to dobré,“ uzatvára J. Halgašová. (hai)
530 strán má celosvetový zoznam prídavných látok v potravinách
„V EÚ zostala zdravotná bezpečnosť našich potravín nezmenená, kvôli mäkším normám sa
znížila ich nutričná hodnota.“ Jozef Bíreš, Štátna veterinárna a potravinová správa
„Ak chcú mať spotrebitelia potraviny, ktoré dlhšie vydržia a chutia im tak, ako sú zvyknutí,
sú éčka nenahraditeľné.“ Peter Siekel, Výskumný ústav potravinársky