Vo štvrtok 13. decembra 2012 uplynie presne 250 rokov od založenia prvej vysokej školy technického zamerania na svete – Baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici. Aj keď sa táto inštitúcia nemôže porovnávať so starobylou pražskou Karlovou univerzitou alebo Viedenskou univerzitou, predsa len v dobe svojho vzniku bola ozajstnou kolískou vedy a nositeľkou pokroku nielen v oblasti baníctva a hutníctva, ale i chémie. Kroniky píšu, že samotné založenie školy, s vyučovacím jazykom nemeckým, nariadila cisárovná Mária Terézia svojím výnosom z 13. decembra roku 1762. Stalo sa tak na základe osobného návrhu Jána Tadeáša Peithnera a správy Komisie na zriadenie vysokej školy. Pri voľbe miesta sa uprednostnilo hornouhorské banské mesto Banská Štiavnica aj vzhľadom na to, že sa tam v tej dobe nachádzali najmodernejšie stupové, hutnícke, pohonné a skúšobné zariadenia. Vychádzalo sa tak z predstavy, že na týchto banských zariadeniach by mohli profesori demonštrovať teoretické prednášky a poslucháči si mohli veľmi rýchlo overiť svoje teoretické poznatky v praxi. Plánovaná dĺžka štúdia bola dva roky. Úspešné absolvovanie tejto školy sa vyžadovalo aj od úradníkov, uchádzajúcich sa o pracovné miesto v banských úradoch.
Prvá Katedra chémie a metalurgie Banskej akadémie bola založená v roku 1763 pod vedením profesora Mikuláša Jozefa Jacquina a jej súčasťou boli na tú dobu veľmi dobre vybudované laboratóriá. Toto pracovisko zabezpečovalo výučbu chémie, metalurgie a mineralógie. Druhá Katedra matematiky, mechaniky a hydrauliky bola zriadená v roku 1765 pod vedením profesora Mikuláša Podu. Spadala pod ňu výučba matematiky, banského meračstva, mechaniky, fyziky, hydrauliky a banského strojníctva. Od roku 1770 začala svoju pôsobnosť tretia Katedra náuky o banských dielach. Profesor Krištof Traugott Delius poverený vedením tretej katedry vypracoval učebnicu „Úvod do baníckeho umenia", ktorá bola preložená aj do francúzštiny a nemčiny a používala sa až do druhej polovice 19. storočia.
O rozvoj vedeckého bádania sa pričinil aj známy chemik, absolvent akadémie Anton Ruprecht. Bol vedúcim Katedry chémie a metalurgie v období 1779 až 1792 a vo svojom bádaní dospel k hraniciam objavenia bária, vápnika, horčíka, hliníka, mangánu a wolfrámu. S jeho menom sa tiež spája tzv. európska technológia amalgamácie. Do priestorov štiavnickej akadémie zavítali aj známi európski fyzici a chemici ako Belsazar Hacquet, Alessandro Volta alebo Christian Doppler.
V roku 1807, nariadením cisára Františka I. bol na Banskej akadémii zriadený aj Lesnícky ústav a v roku 1846 došlo k premenovaniu školy na Banícku a lesnícku akadémiu. Rok 1866 opäť prináša rozšírenie školy, pretože vzniká Katedra hutníctva a skúšobníctva a Katedra chémie a fyziky. V tomto období však škola na základe politického rozhodnutia ako inštitúcia prechádza z viedenského banského eráru pod priamu uhorskú správu. Ako vyučovací jazyk sa zaviedla maďarčina, čo viedlo k strate záujmu o štúdium u nemecky hovoriacich študentov. Po reorganizácii akadémie v roku 1872 sa štúdium predĺžilo na dva a pol roka a začalo sa uplatňovať voľné akademické štúdium, spojené so štátnymi rigoróznymi skúškami na spôsob univerzít. Akadémia sa úrovňou výučby priblížila technickej vysokej škole. Dnešným pohľadom možno povedať, že vychovávala absolventov bakalárskeho stupňa štúdia. V roku 1904 sa škola premenovala na Vysokú školu banícku a lesnícku. V tom čase už mala 20 katedier, z toho 6 lesníckych. Prvá svetová vojna prispela k zániku vysokej školy v Banskej Štiavnici. Po dlhších snahách o jej premiestnenie, bola škola na priamy príkaz uhorskej vlády v roku 1918 pričlenená k Vysokej škole technickej v Budapešti. Definitívny koniec však nastal 24. apríla 1919, keď sa škola odsťahovala do Šoprone.
Akademická pôda a budovy neostali dlho prázdne, pretože už v roku 1921 vzniká Štátna priemyselná škola, ku ktorej sa neskôr pripojila Odborná škola banícka a Učebná dielňa na spracovanie dreva. O tridsať rokov neskôr sa odčlenilo baníctvo a vznikla Vyššia priemyselná škola banícka a Vyššia priemyselná škola chemická. Aj na túto historickú etapu môže byť Banská Štiavnica pyšná. Vyučovanie chemikov – stredoškolákov malo a má veľmi vysokú úroveň. Na tejto strednej škole vyučovali chémiu mnohé známe osobnosti, ako napríklad Karel Andrlík alebo Samuel Stankoviansky, ktorý sa okrem učenia venoval aj vedeckovýskumnej práci v oblasti kapilárnej izotachoforézy a polarografie. Vďaka profesorovi Stankovianskemu zavítal na školu aj Jaroslav Heyrovský, nositeľ Nobelovej ceny za chémiu v roku 1959. Po rôznych administratívnych zmenách sa v budovách Banskej akadémie nachádza Stredná priemyselná škola Samuela Mikovíniho.
Samotné oslavy k založeniu Banskej akadémie vyvrcholili 12. októbra 2012, slávnostným zhromaždením pozvaných akademikov, študentov a hostí v banskoštiavnickom Kostole svätej Kataríny. Tejto významnej udalosti sa zúčastnil aj rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave prof. Robert Redhammer, dekanka Fakulty architektúry STU doc. Ľubica Vitková a, samozrejme, aj zástupcovia z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU. Slávnostné zhromaždenie za zvukov banskej klopačky otvorila primátorka mesta Mgr. Nadežda Babiaková, ktorá v úvode svojej reči srdečne privítala všetkých hostí. Akademický funkcionári oficiálnych nástupníckych fakúlt z Českej republiky, Maďarska, Rakúska a Slovenska vo svojich slávnostných príhovoroch vyzdvihovali najmä minulosť Banskej akadémie a deklarovali jej historickú spätosť s ich školou. Profesor R. Redhammer vo svojej reči pragmaticky poukázal aj na pedagogický prínos Banskej akadémie, ktorá ako prvá technická škola na svete zaviedla moderný spôsob vyučovania – spätosť teórie a praxe. K tomuto odkazu sa hlási aj naša univerzita. Počas slávnosti boli postupne odovzdávané rektorom a dekanom škôl pamätné grafické listy a medaily. Posledný príhovor na slávnosti mal predseda Akademického senátu FCHPT STU doc. V. Lukeš. V závere svojej reči spomenul aj nemenej významnú históriu Strednej priemyselnej školy chemickej a jej vysokú úroveň vyučovania chémie. Skonštatoval, že už niekoľko generácii absolventov tejto strednej školy formovalo a dodnes formuje vedeckovýskumný profil našej fakulty.
Popoludní sa pred historickou banskoštiavnickou radnicou uskutočnilo podujatie Akademici v Banskej Štiavnici 2012. Presne o piatej hodine sa rozozvučali kostolné zvony a za prítomnosti akademikov, predstaviteľov mesta a študentov sa prečítalo pôvodné rozhodnutie panovníčky Márie Terézie o založení Baníckej akadémie. Na túto počesť odzneli starodávne piesne baníkov, ale i študentov. Následne akademici, baníci a študenti odetí do slávnostných baníckych uniforiem sformovali sprievod, ktorý sa vybral uličkami mesta k areálu Strednej priemyselnej školy, t. j. pôvodných budov Baníckej a lesníckej akadémie. Riaditeľ školy Ing. Ján Totkovič, srdečne privítal hostí a vo vestibuloch alma mater sa následne uskutočnila záverečná slávnosť. Pri tejto príležitosti bola v priestoroch SPŠ otvorená aj výstava historických geodetických máp, meracích zariadení a prístrojov. V závere podujatia odzneli ešte krátke príhovory akademických funkcionárov. Doc. Lukeš si aj na tomto fóre dovolil vyzdvihnúť prácu kolegov, stredoškolských učiteľov Strednej priemyselnej školy a odovzdal pozdravný list dekana FCHPT STU, prof. Šajbidora, riaditeľovi Ing. Totkovičovi. Celodenné slávnosti boli ukončené Šachtágom – študentskou zábavou.
S potešením konštatujeme, že oslavy 250. výročia založenia Banskej akadémie mali skutočne dôstojný charakter. Organizátori slávnosti – vedenie mesta Banská Štiavnica, ako aj vedenie SPŠ Samuela Mikovíniho – perfektne zvládli túto akciu na reprezentatívnej a profesionálnej úrovni. Bola pre nás česť zúčastniť sa osláv. Srdečná vďaka za pozvanie!
Vivat academia! Vivant professores!
Faktografické údaje boli prebrané z knihy M. Lichner a kol.: Banská Štiavnica – Svedectvo času, Banská Štiavnica: Štúdio Harmony 2002, 225 str.
 |
Vnútro kostola svätej Kataríny v Banskej Štiavnici |
 |
|
|
Príchod akademických funkcionárov v kostole svätej Kataríny za zvukov banskej klopačky |
|
|
|
|
|
Príhovor rektora STU v kostole svätej Kataríny - primátorka a viceprimátor Banskej Štiavnice |
|
|
|
 |
|
Prečítanie výnosu Márie Terézie o zriadení Banskej akadémie |
|
|
Prečítanie výnosu Márie Terézie o zriadení Banskej akadémie - video |
|
 |
|
|
Formovanie sprievodu akademikov, študentov, baníkov a lesníkov |
Nočný pohľad na budovy SPŠ, t. j. pôvodných budov Baníckej a lesníckej akadémie |
|
|
 |
|
Príchod sprievodu akademikov, študentov, baníkov a lesníkov k budove SPŠ |
Riaditeľ školy, pán Ing. Ján Totkovič, srdečne privítal všetkých hostí pred bránami školy |
|
|
|
|
Príhovory hostí v priestoroch bývalej Banskej Akadémie, súčasnej SPŠ |
|
|
|
 |
|
Odovzdanie listu dekana FCHPT riaditeľovi SPŠ Ing. Jánovi Totkovičovi v budove SPŠ |
|
|
|
 |
|
Výstava dobových prístrojov na SPŠ: Ako sa meral svet |
|
