Prejsť na obsah
Dianie na FCHPT

Oslava Dňa učiteľov je na FCHPT STU každoročne spojená s návštevou divadelného predstavenia. Na rozdiel od predchádzajúcich dvoch rokov, kedy padla voľba na láskavý humor a nevšednú poetiku všedných dní Radošinského naivného divadla, tentokrát sme si vybrali klasickú tému. Aj keď výber divadla, Nová scéna, dával tušiť, že jej spracovanie nebude celkom klasické.

Oficiálnu časť slávnostného večera otvoril herec, Martin Hudec, ktorý sa nám neskôr predstavil v úlohe Tybalta. Privítal prítomných, zaželal im pekný večer, všetko najlepšie ku Dňu učiteľov a odovzdal slovo dekanovi FCHPT, prof. Šajbidorovi.

Pán dekan v úvode svojho vystúpenia pripomenul, že aj keď si Deň učiteľov pripomíname takmer o mesiac neskôr (26.4.2018), úloha učiteľa v spoločnosti je natoľko dôležitá, že i ju treba pripomínať pri každej príležitosti. Jej dôležitosť spočíva v tom, že študenta učíme nielen odborným vedomostiam, ale aj empatii k svojmu okoliu a svojim konaním a vedením mu dávame aj príklad ako žiť. Konštatoval, že školstvo sa v súčasnosti nachádza v zložitej situácii a je zásluhou všetkých učiteľov a zamestnancov fakulty, že napriek tomu dosahujeme v pedagogickej aj vedeckovýskumne činnosti nadpriemerné výsledky. Aj keď rastie snaha o zlepšenie propagácie fakulty a zvyšujú sa aktivity v tejto oblasti, záujem zo strany absolventov stredných škôl je stále nízky. Viac ako dvadsaťtisíc študentov odchádza študovať na univerzity do zahraničia, pričom sme presvedčení, že kvalita univerzít s chemickým zameraním nie je o toľko lepšia, aby nemohli študovať u nás. Dôležité úlohy čakajú fakultu aj pri rekonštrukcii starej budovy v rámci projektu zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Dôležité je aby sa táto rekonštrukcia v čo najmenšej miere prejavila na výkonoch vo vedeckovýskumnej oblasti. Na záver poďakoval všetkým učiteľom za ich aktivitu a pomoc pri napĺňaní cieľov a poslania fakulty.

Súčasťou slávnostného večera bolo aj ocenenie najlepšieho pedagóga FCHPT STU v r. 2017. Bol ním doc. RNDr. Michal Šabo, CSc. z Ústavu informatizácie, automatizácie a matematiky. Pán doc. Šabo je pedagogický zamestnanec FCHPT už viac ako 50 rokov. Od svojho nástupu na fakultu, v roku 1967, sa významnou mierou podieľal na budovaní a rozvoji fakulty, rozvoji vzdelanosti a výchovno-vzdelávacej činnosti, predovšetkým v oblasti matematiky. Je autorom učebníc, ktorých kvalitu oceňujú technické fakulty viacerých univerzít, viedol diplomantov inžinierskeho a bakalárskeho stupňa vysokoškolského štúdia, bol školiteľom doktorandov v odbore Aplikovaná matematika. Vedecká práca doc. Šaba  je zameraná na funkcionálnu analýzu, teóriu grafov a viachodnotovú logiku. Výsledky vedeckej práce prezentoval na medzinárodných konferenciách, recenzoval odborné práce pre zahraničné časopisy, bol členom odborových komisií doktorandského štúdia, reprezentoval fakultu v rešpektovaných pozíciách v  Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Doc. Šabo patrí dlhodobo medzi najdôležitejšie osobnosti Oddelenia matematiky, resp. v minulosti Katedry matematiky, a počas svojho pôsobenia výrazne ovplyvňoval činnosť a vývoj oddelenia. Jeho pedagogickú prácu a výsledky hodnotia veľmi vysoko nielen kolegovia, ale aj študenti. V každoročných anketách študentov pravidelne patrí medzi najlepšie hodnotených učiteľov. V pozdravnom liste pán dekan poďakoval doc. Šabovi za angažovanosť, pracovitosť a zanietenie, ktorým prispieva k budovaniu a šíreniu dobrého mena fakulty a zaželal mu vo svojom mene i v mene členov vedenia fakulty do ďalších rokov  veľa zdravia a spokojnosti v práci i v rodinnom živote.

Po oficiálne časti nasledovalo divadelné predstavenie, ktorým bol muzikál Rómeo a Júlia. Mnohí z nás živia svoje predstavy o tragédii milencov z Verony obdobia renesancie klasickými divadelnými inscenáciami tohto diela alebo jeho filmovými spracovaniami podľa Zeffirelliho (1968), Luhrmanna (1996) či Carleiho (2013). V inscenácii svetoznámeho muzikálu Gérarda Presgurvica v réžii Jána Ďurovčíka sme sa museli obísť bez veršovaných textov, vzrušujúcich šermiarskych súborov, na naše zmysly však útočilo priehrštie farieb, neustály pohyb a tanec ako aj podmanivá hudba a texty v preklade Ľubomíra Feldeka.

Aj keď sme informáciu o minuloročnej oslave Dňa učiteľov končili otázkou „Takže, nabudúce opäť v RND?“, som presvedčený, že zmenu divadla a žánru nikto z prítomných neľutoval. A určite nielen preto, že vedenie fakulty pre zúčastnených pripravilo pred predstavením malé, no neprehliadnuteľné občerstvenie.