Prejsť na obsah
Dianie na FCHPT

Autor: Ivan Haluza

Zaradenie: Téma

Gumárenská chemikália v žemliach z fast-foodu. Drahá šunka zopnutá z kociek mäsa na

guláš pomocou enzýmov nevábnej vône. Mäso zabalené v kyslíku – na povrchu síce nádherne

červené, ale vnútri sa o to rýchlejšie rozbiehajú hnilobné procesy. To všetko nie sú, aspoň v

niektorých štátoch vyspelého sveta, žiadne podvody, za ktoré by aktérom hrozilo trestné

stíhanie. Takéto finty a triky vymýšľajú najtvorivejší inovátori potravinárskeho priemyslu.

Požehnávajú ich niekedy aj kontrolóri zodpovední za bezpečnosť potravín, i keď občas len

cez zuby.

Ivan Haluza / haluza@trend.sk

Odpadová priemyselná soľ v poľských potravinách, smrteľný metylalkohol v českých

liehovinách a melamín v čínskom mlieku. Podvody s cieľom zarobiť na lacnejších, ale

smrteľne nebezpečných prísadách sa po prvých testoch a obetiach pomerne rýchlo odhalia.

Páchatelia môžu skončiť vo väzení, prípadne v Číne aj na popravisku. Biznis s potravinami je

však plný iných technológií a prímesí. Vzbudzujú síce údiv, ale sú legálne. Potravinári a

kontrolóri o nich hovoria, že sú pod kontrolou a samotné potraviny vylepšujú. Veľké kauzy z

minulosti, akými bola aj nákaza šialených kráv BSE, však ukazujú, že aj svojho času

akceptované novinky môžu o pár rokov či desaťročí skončiť vo večných sarkofágoch. Čo teda

obsahujú potraviny v obchodoch na Slovensku či na Západe?

Éčka na scénu

Bežní spotrebitelia majú asi najväčší problém s prídavnými látkami, ktoré sa primiešavajú do

pravých surovín z polí a maštalí. Takzvané éčka majú rôznorodý pôvod a využívajú sa aj v

ťažkej chémii. Bežne predávaná kyselina citrónová s kódom E330 okrem dochucovania

nápojov zaberie takisto pri odstraňovaní vodného kameňa. Na druhej strane je súčasťou

základného metabolizmu organizmov na získavanie energie z potravín. V potravinách sú však

aj cudzorodejšie prísady. Coca-Cola a PepsiCo len teraz sťahujú z niektorých svojich nápojov

ponúkaných v USA brómovaný rastlinný olej s kódom E443. V nápojoch síce stabilizuje

citrusové príchute, no zároveň sa ako spomaľovač horenia pridáva do čalúneného nábytku a

plastov. V Japonsku či EÚ sa v potravinárstve táto látka využívať nemôže. V USA v

obmedzenej miere áno a koncerny od nej upúšťajú až po petíciách konzumentov. V

severoamerickej sieti fast-foodov Subway odzváňa azodikarboxamidu E927, ktorý si reťazec

pridával do pečiva, aby bolo pružnejšie. Táto gumárenská chemikália slúži aj na zvýšenie

elasticity gumených podrážok a karimatiek. V Európe sa do potravín dávať nemôže. V

potravinách sa uplatňujú aj produkty z ropy či zemného plynu. Výraz potravinárska chémia sa

v odbornej literatúre nepoužíva náhodou. Celosvetovo platný predpis, ktorý upravuje, koľko

akých éčok sa dá do príslušného výrobku pridať, má vyše 530 strán. Medzi éčka však patria aj

prírodné i prírode blízke látky. Teda tie, ktoré si človek vyrobí, ale bežne sa vyskytujú aj v

prírode v rastlinách alebo vzniknú činnosťou mikroorganizmov. „Ľudia majú najväčší

problém s treťou skupinou, chemickými potravinárskymi aditívami, ktoré v prírode vôbec nie

sú. Tie však tvoria len zhruba desatinu éčok,“ hovorí dekan Fakulty chemickej a

potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Ján Šajbidor.

Potravinári sa podľa neho navyše snažia chemické prísady čoraz viac nahradzovať

prírodnými, i keď je to drahšie, pretože ich je zložitejšie získať. Niektoré farbivá tak už nie sú

syntetizované chemicky, ale sa získavajú biotechnologicky z prírodných materiálov. Ľudí

však môže pobúriť aj prírodný pôvod. Farbivo karmín sa získava z vysušených tiel samičiek

hmyzu Dactylopius coccus, ktorý žije na kaktusoch napríklad v Peru či na Kanárskych

ostrovoch. Používa sa najmä v cukrovinkách, mliečnych výrobkoch, džemoch či žuvačkách.

Priveľkí démoni

J. Šajbidor zdôrazňuje, že éčok sa vďaka prísnej kontrole báť netreba. Všetko sa podľa neho

musí používať len v takom množstve, aby to človeku neublížilo. „Odmietať všetky éčka je

hlúposť, lebo aj obyčajná soľ je aditívum. Aj ona vo veľkom množstve škodí,“ hovorí dekan.

Zatracovať podľa neho netreba ani prísady z chémie. „V laboratórnych podmienkach dnes

vieme vyrobiť z ropy bielkovinu blízku mäsu. Ale nedokážeme v nej zatiaľ vytvoriť typicky

vláknitú štruktúru mäsa,“ hovorí J. Šajbidor. Aj jeden z najuznávanejších slovenských

mäsiarov Ignác Bertovič, ktorý vybudoval mäsokombinát Berto, hovorí, že éčka sú priveľmi

bulvarizované. „Ľudia to už berú ako frázu, že všetko, čo je éčko, je zlé. My sa teraz

chystáme na našom webe ľuďom vysvetliť, čo tie nami využívané prísady sú a prečo ich

používame,“ dopĺňa. Zoznam funkcií aditív je impozantný. Delia sa na farbivá, konzervanty,

antioxidanty, emulgátory, zahusťovadlá, sladidlá, kypridlá, stužovače, zvlhčovače,

zvýrazňovače chutí či protihrudkové látky. „Ak chcú mať spotrebitelia potraviny, čo dlhšie

vydržia a chutia im tak, ako sú zvyknutí, sú éčka nenahraditeľné,“ hovorí riaditeľ

bratislavského Výskumného ústavu potravinárskeho Peter Siekel. Jeho ústav patrí pod

Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum, ktoré zas spadá pod ministerstvo

pôdohospodárstva. Podľa J. Šajbidora sa viaceré aditíva používajú aj preto, že samotná

príroda pravú surovinu nevie vyprodukovať až v takom objeme, ako to ľudia požadujú.

Hubová aróma sa produkuje prechodom olejov cez enzýmy pravých húb. Miesto na trhu si

našla vďaka nedostatku lesných húb. Mnohé aditíva však spotrebiteľom neprospievajú. Len

biznisu. Glutaman ako zvýrazňovač chutí má predovšetkým lákať na ďalšiu kúpu produktu. I

keď sám o sebe podľa P. Siekela ako prírodný produkt nebezpečný nie je. Šťava z červenej

repy na prifarbenie jahodového jogurtu namiesto pravých jahôd je len dôsledkom zníženia

výrobných nákladov. Výroba aditív je vysoko zisková. Ich vývoj je náročný a fabriky musia

byť veľké, aby boli čo najefektívnejšie. Vzniklo tak ihrisko pre najmajetnejšie

koncerny. „Cieľ v tomto biznise je jasný — lacné a bezpečné aditívum. Kto to vie, zarába,“

hovorí J. Šajbidor.

Démoni sa zhmotnili

Predstavitelia domácej potravinárskej vedy i výskumu teda éčka považujú za bezpečné. V

minulosti však boli niektoré prísady a technológie po čase zakázané. Napríklad vo farmárskej

praxi stopli používanie insekticídu DDT. A asi najväčším škandálom sa skončilo kŕmenie

britského dobytka mäsokostnými múčkami. Tamojší chovatelia tak svet „obohatili“ o chorobu

šialených kráv BSE. Orientáciu sťažujú aj rozdielne zoznamy látok v USA a v Európe.

Američania viaceré riziká naznačované Európanmi neprijímajú. J. Šajbidor i P. Siekel

uznávajú, že kontrola v minulosti nestíhala za dravosťou biznisu. „Aspoň EÚ je predsa len

opatrnejšia. Platí tu princíp predbežnej opatrnosti s dlhším sledovaním všetkých účinkov

noviniek,“ hovorí J. Šajbidor. Ďalší vedec Stanislav Šilhár, ktorý je vedúcim modranského

biocentra Výskumného ústavu potravinárskeho, zdôrazňuje, že aktuálny zoznam povolených

aditív je vždy výsledkom najaktuálnejších poznatkov vedy. „Platí, že o tých éčkach, ktoré v

zozname povolených v tomto čase sú, nič nebezpečné nevieme. Ale zároveň platí, že len čo

nové poznatky ukazujú opak, potenciálne nebezpečné aditívum je zo zoznamu hneď

odstránené,“ hovorí. Zo stoviek až tisícok aditív bolo doteraz podľa neho zrušených len pár

desiatok. Týka sa to najmä farbív. Aj teraz sú do skupiny na vyradenie zaradené hneď tri žlté

farbivá – tartrazín, chinolínová žltá a žltá SY. Ďalej sa tam nachádzajú tri červené farbivá -

azorubín, ponceau a allura. Všetky sa používali hlavne v čokoládach, pudingoch či

horčiciach. Z konzervovania boli zasa už dávnejšie vyradené nitrofurany. „Ani vyradené

aditíva v potravinách však žiaden výslovný škandál s ohrozením života ľudí nevyvolali. K

tomu dochádza iba vtedy, ak sa s potravinami podvádza a obchádzajú sa bežné postupy,“

hovorí S. Šilhár.

Chutné nebezpečenstvá

Prax ukazuje, že absolútna bezpečnosť potravín je tak či tak iluzórna. Mnohé v minulosti

vynájdené potraviny nie sú vo svetle dnešných poznatkov úplne bezpečné. Spotrebiteľom by

však na trhu chýbali. Podľa J. Šajbidora to platí aj pre drahé fermentované syry, akými sú

roquefort či camembert. „Ak by si chcel teraz niekto prihlásiť novú receptúru na

fermentované syry, má problém. Vláknité huby, ktoré sa na ne využívajú, produkujú aj

množstvo vedľajších látok, ktorých účinky sa len ťažko dokumentujú,“ hovorí J. Šajbidor.

Tehotným ženám a ľuďom s poruchou metabolizmu radí tieto špeciality nejesť. „Tieto syry sú

na papieri bezpečné a nikto si nevie predstaviť, že zastaví ich výrobu,“ dodáva J. Šajbidor.

Brusel sa pustil do potláčania inej pochúťky so stáročnou tradíciou. Od jesene sprísni údenie,

lebo uvoľňovaný benzopyrén má rakovinotvorné účinky. Európska komisia normu naň

znižuje z piatich na dva mikrogramy na kilogram produktu. „Cigarety sa predávať môžu, no

údenie Bruselu prekáža, aj keď sa už dávno neúdi tak ako kedysi. Údime cez filtre v podobe

vodnej clony. A navyše, o čo sú lepšie nástreky dymovej arómy?“ pýta sa I. Bertovič. Za

zmenami vidí lobing výrobcov dymovej arómy a ďalšie znevýhodnenie finančne slabších

mäsiarov z východnejších krajín EÚ. „Bude treba meniť technológie a to vždy unesú len

bohatšie firmy zo Západu,“ upozorňuje. Úplne bez šrámu nezostávajú ani na prvý pohľad

najčistejšie biopotraviny. Niektorí vedci i biznismeni upozorňujú, že plodiny z ekologického

poľnohospodárstva údajne obsahujú viac protilátok, ktorými si rastliny nahradzujú chýbajúcu

chemickú ochranu človeka.

Hra na potraviny

Pestrú paletu kontroverzných výmyslov prináša snaha výrobcov o zlacňovanie potravín.

Vtedy k pravým surovinám pridávajú lacnejšie náhrady. Svorne tvrdia, že ich k tomu tlačia

silnejšie obchodné reťazce. Do syrov sa napríklad dodáva rastlinný olej. V lacnejších

mäsových výrobkoch je zasa namiešaných množstvo škrobov, želatíny a vody. Rozšírené sú

aj dokonalé imitácie. Lákavo vyzerajúca potravina z obalu sa vnútri nachádza prinajlepšom v

stopovom množstve. Niektoré malinové či čerešňové nápoje obsahujú v podstate len lacnejšie

jablká. Toto ovocie sa vkladá aj do lacnejších kečupov – skutočné paradajky sú totiž pridrahé.

Krevety môžu byť len zlisovaným rybím mäsom s arómami a príchuťami. „Akože“ kaviár sa

dá vytvoriť z makrel a farbív. Aljašský losos v skutočnosti neexistuje. Je to len obchodný

názov pre tresku zafarbenú na červeno. Polievky v prášku sú často len zmesou dobre

skombinovaných balastných látok a prísad. Pravé potraviny z obalov sa v nich takmer

nevyskytujú. Nič z toho nie je pred zákonom podvod. Výrobca malými písmenkami prizná,

aké suroviny použil. „Celé to smeruje k znižovaniu nákladov a tým aj k zvyšovaniu ziskov

výrobcov a predajcov potravín, lebo ceny potravín idú síce dole, no ich marže sa často

vylepšujú,“ poznamenáva J. Šajbidor. Dodáva však, že niektoré potraviny s náhradami už

spotrebiteľom začali viac chutiť. Napríklad mäkšie párky s vysokým obsahom prísad chutia

mnohým viac ako naozaj poctivé tvrdšie párky čisto z mäsa. „Otázne tiež je, či by ľuďom ešte

chutili tradičné jogurty dohusťované sušeným mliekom, keď si zvykli na dnešné jogurty so

zahusťovadlami,“ pokračuje J. Šajbidor. Paradoxne viac už bežným ľuďom chutia aj dnešné

šunky, do ktorých sa vháňa voda. A zákazníci už dávno chcú oleje očistené od najzdravších

sedimentov. „Všetko je to v poriadku, ak sú na obaloch uvedené správne obsahy ingrediencií.

Na trhu má miesto všetko, o čo spotrebitelia majú záujem. Teda aj lacné potraviny s

náhradami,“ hovorí P. Siekel.

„Neschopnejší“ Slováci

Všetci traja vedci tvrdia, že slovenskí potravinári sú vo využívaní náhrad i éčok v porovnaní

so svetom pomerne striedmi. „Oproti Nemcom či Poliakom sú slovenskí potravinári slabší

chemici. Náhrady im nie sú až také vlastné. Najmä nie sú v tom ani takí šikovní,“ hovorí S.

Šilhár. Spomína, že v Nemecku jedol salámu, ktorá obsahovala len 12 percent sušiny, ale

stále sa dala jesť. Slováci až do takto nízkych podielov podľa neho nejdú. V Nemecku sa

prevalila kauza, keď tamojší mäsiari ponúkali na trhu šunky z kúskov mäsa pozliepaných

enzýmami, propagovali ich však ako vysoko kvalitné výrobky z jedného kusa mäsa. Neskôr

museli túto taktiku priznať a zvýrazňovať na obaloch. Na Západe verejnosť kriticky vníma aj

balenie mäsa do kyslíkovej atmosféry. Zvonka je síce lákavo červené, no vnútri o to

rýchlejšie štartujú hnilobné procesy. „Na Slovensku sme sa s balením do kyslíka zatiaľ

nestretli. Naši výrobcovia a obchod preferujú balenie do ochranných atmosfér s dusíkom a

CO2, ktoré, naopak, významne predlžuje trvanlivosť,“ hovorí ústredný riaditeľ slovenskej

Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš. Z hľadiska trvanlivosti je ideálne

vákuové balenie, to však zas vyťahuje z mäsa šťavy, čím sa ochudobňuje jeho chuť.

Najjednoduchšou technikou na zlákanie kupujúcich, ktorá sa bežne využíva aj na Slovensku,

je osvetliť mäso tak, aby vyzeralo čo najkrajšie. Takýmto biznisom sa živia celé firmy.

Podobné účinky ako kyslík má však v mäsiarstve aj využívanie dusitanov. Problematickou je

tak aj výroba dusených šuniek. „Všetko je to o lehote spotreby, ktorú deklaruje mäsiar. Ak sa

jej zákazník drží, všetky zaužívané technológie sú bezpečné,“ tvrdí I. Bertovič. S. Šilhár

hovorí, že okrem mäsových produktov majú v sebe viacej pravých surovín aj slovenské

sušienky či paštéty. „Cenovo porovnateľné produkty od našich výrobcov chutia aj doma

našim deťom viac ako dovozové bez toho, aby som im konkurenčné výrobky komentoval,“

tvrdí S. Šilhár. Domácej výrobe potravín však podľa neho chýba širšia výroba produktov

najvyššej prémiovej kvality. Tie sa väčšinou musia dovážať.

Za lacno draho

Nástup modernejších technológií s rôznymi prímesami podľa mnohých kritikov znížil

výživovú hodnotu potravín. „V EÚ zostala zdravotná bezpečnosť našich potravín nezmenená,

ale pre mäkšie normy sa znížila ich nutričná hodnota,“ hovorí tiež J. Bíreš. Pripája sa k nemu

aj P. Siekel. V minulosti naozaj neboli na trhu „light“ maslá či nízkotučné mlieka.

Nepredávali sa ani kvázi šunky s 30 percentami mäsa. Zároveň je podľa neho dnešná ponuka

potravín kvalitatívne oveľa pestrejšia ako v minulosti. Kto hľadá a je ochotný zaplatiť, kúpi si

aj vysoko kvalitné produkty, aké kedysi na trhu vôbec neboli. Problém s dostatočnou výživou

tak vzniká predovšetkým pri nákupe lacnejších potravín s náhradami. „Lacné potraviny sú

nakoniec drahšie ako kvalitné. Človeku prinesú výrazne menej živín, ako ušetrí. Ľudia si v

lacnej šunke kupujú neskutočne drahú vodu,“ upozorňuje S. Šilhár. Hovorí, že čítať si

podrobne obsah je pri nákupe zásadné. J. Šajbidor zdôrazňuje, že bez ohľadu na to, že

potravinárska veda pracuje aj na zlacnení potravín, je jednoznačným prínosom. Výskum

podľa neho potraviny nielen zlepšuje, ale ich robí aj zdravšími. „Z potravín dostávame von aj

antinutritívne látky, ktoré sú ich prirodzenou súčasťou, no človeku by mohli škodiť,“ hovorí

J. Šajbidor. Z repkových olejov sa napríklad pred dekádami začala odstraňovať kyselina

eruková, lebo ľudský organizmus ju ťažko rozkladá a hromadila sa v pečeni. Neskôr bola

vyšľachtená odroda repky, ktorá túto látku obsahovala len v zanedbateľnom množstve.

Vďaka moderným postupom sa potraviny obohacujú aj o minerály, vitamíny či vlákninu.

Platí, že o éčkach, ktoré v zozname povolených v tomto čase sú, nič nebezpečné nevieme

„Cieľ v biznise je jasný — lacné a bezpečné aditívum. Kto to vie, zarába.“ Ján Šajbidor,

dekan Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave

„Ľudia si v lacnej šunke kupujú neskutočne drahú vodu.“ Stanislav Šilhár, Biocentrum Modra

Tuční, ale hladní

Potravinársky priemysel už dlhšie čelí kritike, že vyvoláva pomocou vysokých obsahov

cukrov, tukov a rôznych dochucovadiel závislosť spotrebiteľov. Na takto spracovaných

produktoch zarobia viac ako na čerstvých pravých potravinách. Osobitne kritizované je

sladenie. Cukor sa začal do potravín enormne pridávať v 80. rokoch minulého storočia.

Nahradil tuk, ktorý sa dostal do nemilosti kvôli obezite a následným srdcovo-cievnym

chorobám. Cukry však prinášajú obdobné riziko. Koncernom sa s cukrami osobitne darí na

trhoch rozvíjajúcich sa ekonomík. Majú mäkšie normy a ich obyvateľstvo sa ešte nezačalo

orientovať na zdravší životný štýl ako v Európe či Severnej Amerike. Mexiko vďaka

sladeným nápojom už predbehlo v miere obezity USA. Mexičania preto zaviedli nové dane na

nezdravé potraviny. Ide zasa len o peniaze. Celosvetové náklady liečenia dôsledkov obezity

dosiahli stovky miliárd dolárov.

V chudobných krajinách sa veľmi často vyskytuje kombinácia obezity s podvýživou. Ľudia

tam prijímajú množstvo lacnej stravy bohatej na cukry, ale chýbajú im bielkoviny či

vitamíny. Politici začínajú konať. Americký úrad na kontrolu potravín a liečiv tento rok

začína od svojich potravinárov žiadať, aby na obale zdôraznili množstvo pridávaných cukrov.

Svetová zdravotnícka organizácia WHO na jar vydala nové odporúčanie pre príjem

jednoduchých cukrov. Ich denná dávka už nemá predstavovať desatinu denného príjmu

kalórií, ale len päť percent. To zodpovedá šiestim kávovým lyžičkám cukru. Zobúdzajú sa aj

firmy. Spoločnosť Nestlé zverejnila, že za uplynulé desaťročie znížila v produktoch obsah

cukru o tretinu. Coca-Cola a PepsiCo začínajú predávať prvé nápoje so stéviou. O zdravšie

potravinárstvo ide podľa šéfky Potravinárskej komory Slovenska Jarmily Halgašovej aj

tunajším potravinárom. „Na našom webe máme pre deti internetový kvíz Hravo ži zdravo, v

ktorom vyhrávajú športové oblečenie či vstupy na rôzne podujatia,“ hovorí J. Halgašová. (hai)

„NEŠKODNÉ“ MÚČENIE DDT

Prostriedok na hubenie hmyzu, ktorého vynálezca Paul Hermann Müller získal Nobelovu

cenu, zachránil v Európe po vojne mnoho ľudí. Po podrobnejšom zdokumentovaní sa však

stal jedným z najväčších ekologických postrachov.

BRITSKÉ MÄSOŽRAVÉ KRAVY

Asi najťažším zlyhaním agrárnej vedy bola kauza choroby šialených kráv BSE. Británia sa

rozhodla, že si kŕmenie zlacní mäsokostnými múčkami. Zvieratá hynuli s poškodeným

mozgom. Choroba sa prenášala aj na ľudí, obetí bolo asi 200.

ČÍNSKA BIELKOVINOVÁ BOMBA

Pred vyše tuctom rokov sa v Číne priotrávilo pitím mlieka s obsahom rakovinotvornej látky

melamín takmer 300-tisíc detí. Niektoré zomreli. Melamín slúžil len na pomýlenie testov na

obsah bielkovín.

JUŽANSKÉ OLEJOVÉ KAUZY

Gréci dobré meno svojich olivových olejov znehodnotili tak, že niektorí podnikavci začali

olivy sušiť nad horiacimi starými pneumatikami. Olej sa stal karcinogénny. Španielski

podvodníci zas prilievali minerálne oleje.

RAKÚSKE SLADŠIE VÍNKA

Pár desaťročí dozadu si rakúske vinárstvo pokazilo meno tým, že niektorí tamojší vinári

pridávali do vín etylénglykol, ktorý je bežnou súčasťou ostrekovačov do áut. Nelegálna

prímes robila ich vína sladšími a hustejšími.

NEZDRAVO FAREBNÉ KRAVÍNY

V minulosti aj na Slovensku zákazali natieranie kravínov syntetickými farbami. Tie sa totiž

olupovali a padali do krmiva. Výsledkom bolo karcinogénne mlieko. Odvtedy sa pri

zvieratách musia používať iba ekologické farby.

METANOL A JED NA POTKANY

V Česku zomreli desiatky ľudí po požití jedovatého alkoholu. V poľských potravinách

objavili priemyselnú soľ i jed na hlodavce a na hydinových farmách sa zneužívali antibiotiká.

V Maďarsku farbili bravčové, aby vyzeralo ako hovädzie.

KOŇACINA

V porovnaní s ostatnými kauzami nebola zámena hovädzieho mäsa za koňacinu až taký vážny

prípad. Konské mäso nie je zdraviu škodlivé, na spotrebiteľoch však bol spáchaný podvod.

Zázračné potraviny pod kontrolou

Ešte donedávna mohli potravinári v reklame svojich výrobkov pomerne voľne využívať

tvrdenia, že ich produkt pomáha proti chorobám či zlepšuje zdravie človeka. Pred vyše

poltuctom rokov však Európska únia upozornila, že takéto označenia bude regulovať tvrdšie a

predvlani sa to naozaj stalo realitou. Zverejnila prvý zoznam povolených zdravotných tvrdení.

Nikto už nemôže napísať, že jeho potravina zaberá proti nejakému zdravotnému problému, ak

na to nemá dôkazy od nezávislej autority. „To, že je niečo vhodné pre zdravie, sa propaguje

už oveľa ťažšie ako to, že je to vhodné pre deti,“ hovorí dekan Fakulty chemickej a

potravinárskej technológie bratislavskej Slovenskej technickej univerzity Ján Šajbidor.

Zoznam sa neustále aktualizuje, keďže firmy dôkazy dokladajú. Vlani napríklad pribudlo, že

sušené plody slivky domácej prispievajú k správnej funkčnosti čriev. Naopak, nahnuté to

majú omega-3 a omega-6 mastné kyseliny známe z reklám producentov margarínov. Niektorí

vedci spochybňujú, či majú na srdce naozaj taký pozitívny vplyv, ako tvrdia potravinári.

Výkonná riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Jarmila Halgašová upozorňuje, že nové

pravidlá sú šité najmä pre veľké firmy, ktoré majú dosť zdrojov na testy. „Množstvo menších

výrobcov čajov muselo zo svojich obalov odstrániť pozitívne účinky známe storočia, lebo by

ich stalo veľa dokazovanie,“ upozorňuje J. Halgašová. Spotrebiteľ si musí informácie nájsť na

internete. Paradoxom je podľa nej aj nedávne zrušenie značky DIA na výrobkoch pre

diabetikov. „Brusel to zrušil s tým, že diabetici si majú stravu radšej skladať sami po

podrobnejšom preštudovaní obalov. Množstvo výrobcov malo však naozaj seriózne

vybudované rady diabetických výrobkov. Nie je to dobré,“ uzatvára J. Halgašová. (hai)

530 strán má celosvetový zoznam prídavných látok v potravinách

„V EÚ zostala zdravotná bezpečnosť našich potravín nezmenená, kvôli mäkším normám sa

znížila ich nutričná hodnota.“ Jozef Bíreš, Štátna veterinárna a potravinová správa

„Ak chcú mať spotrebitelia potraviny, ktoré dlhšie vydržia a chutia im tak, ako sú zvyknutí,

sú éčka nenahraditeľné.“ Peter Siekel, Výskumný ústav potravinársky