Prejsť na obsah
Dianie na FCHPT

Chemický rozbor lásky
JOJ, 12:00 18/10/2013

Zaradenie: z domova
Relácia: Noviny o 12:00
Andrea Pálffy-Belányi, moderátorka: „Láska je nádherná a romantická. Človek lieta v oblakoch, svet je gombička a pre toho druhého by urobil aj nemožné. Zažili sme to hádam všetci. Ak sa však na lásku pozrieme podrobne, vedeckým okom, zistíme, že v tom nie je žiadna romantika, len súbor chemických reakcií a chemikálií, ktoré vychádzajú z hlbín nášho tela. Potvrdí nám to aj náš dnešný hosť, s ktorým sa o láske bude rozprávať Jano Mečiar.“
doc. Ing. Peter Szolcsanyi, Slovenská technická univerzita: „Docent inžinier Peter Szolcsanyi zo Slovenskej technickej univerzity, vitajte v štúdiu.“
: „Dobrý deň.“
Ján Mečiar, moderátor: „ Položím vám na úvod úplne zákernú otázku. Čo je to láska?“
doc. Ing. Peter Szolcsanyi, Slovenská technická univerzita: „No ako už bolo povedané, je to unikátny fyziologický stav organizmu a nielen tela, ale samozrejme aj mysle, no ale tak ako všetky ostatné psychické prejavy ľudského organizmu, aj láska musí mať samozrejme nejaký konkrétny biochemický základ, to znamená, že jedná sa o konkrétne chemické reakcie konkrétnych organických zlúčenín. Ja si ako chemik vôbec nemyslím, že to je menej romantické, naopak ja si myslím, že to je úplne fantastické.“
Andrea Pálffy-Belányi, moderátorka: „ To je krásna romantická rovnica, že?“
doc. Ing. Peter Szolcsanyi, Slovenská technická univerzita: „Fantastické a úžasné.“
Ján Mečiar, moderátor: „ Počkaj kým začne hovoriť ďalej. No poďte.“
doc. Ing. Peter Szolcsanyi, Slovenská technická univerzita: „Čiže naozaj dnes sa už vie mnoho, samozrejme nie všetko, ale vie sa veľmi veľa zaujímavých vecí o tom, ako tá láska vzniká, ako to prvotné poblúznenie a to prvá fáza toho vzťahu prechádza do niečoho trvácnejšieho, až to nakoniec môže vyústiť do tej krásnej celoživotnej lásky a za tým všetkým naozaj sú tie neromantické, ale pre mňa úplne fascinujúce organické zlúčeniny a ich vzájomné transformácie.“
Ján Mečiar, moderátor: „ No tak povedzte napríklad, že aké tie zlúčeniny a čo vlastne robia?“
doc. Ing. Peter Szolcsanyi, Slovenská technická univerzita: „Dobre. Ono to samozrejme začína tými notoricky známymi pohlavnými hormónmi testosterónom a estrogénom, ale tie zďaleka nestačia, tam to len celé začína. Tá akútna fáza toho zaľúbenia potom je sprevádzaná dvoma kľúčovými neurotransmitermi, to je také ťažké slovo, ale v skutočnosti to znamená veľmi jednoduchú vec, náš mozog začína vylučovať konkrétne molekuly.“
Andrea Pálffy-Belányi, moderátorka: „ Mám otázku. Vieme sa zamilovať do hocikoho, alebo tam už to musí sedieť na začiatku tej rovnice?“
doc. Ing. Peter Szolcsanyi, Slovenská technická univerzita: „No to je dobrá otázka. Dnes sa už vedci prikláňajú k tomu, že tí dvaja ľudia si musia v prvom rade zavoňať, to znamená, že musia byť senzoricky kompatibilní. Každý z nás má svoj unikátny chemický podpis, nazvime to tak, tak ako máme unikátny odtlačok prsta, tak každý voniame jedinečným spôsobom a pokiaľ sa tí dvaja jedinci stretnú, ktorí si proste zavoňajú, tak naozaj to tam môže do seba pekne zapadnúť a ten vzťah môže pokračovať ďalej. Čiže mozog začína vylučovať dopamín a serotonín, človek sa zaľúbi, ten vzťah má potenciál prerásť až do niečoho trvácnejšieho a tam potom znova nastupujú ďalšie látky. Už keď ten vzťah naozaj prešiel tou prvou hysterickou fázou takého toho sexuálneho erotického poblúznenia.“
Andrea Pálffy-Belányi, moderátorka: „ Tá trvá ako dlho?“
doc. Ing. Peter Szolcsanyi, Slovenská technická univerzita: „Je to rôzne. Je to rôzne, tie štatistiky sú od 6 mesiacov do 2 rokov, takže podľa toho ako sú tí dvaja temperamentní a nakoľko sú hormonálne vybavení, ale v každom prípade ak to naozaj prerastie do trvácneho vzťahu, tak už tam nastupujú hormóny ako napríklad oxytocín, alebo vazopresín, ktoré sú dnes podozrivé v dobrom zmysle slova z toho, že spôsobujú naozaj tú monogamnosť toho vzťahu a tí ľudia chcú ten čas tráviť spolu.“
Andrea Pálffy-Belányi, moderátorka: „ Vieme si ich dodať? Jano, mám veľa otázok.“
Ján Mečiar, moderátor: „ Skáčeš mi do reči. Ja som sa chcel opýtať zásadnú vec. Toto sa, táto chémia funguje medzi dvomi ľuďmi. Je možné milovať dvoch ľudí naraz?“
Andrea Pálffy-Belányi, moderátorka: „ No jasná mužská otázka Jano.“
Ján Mečiar, moderátor: „ No však o to mi ide.“
doc. Ing. Peter Szolcsanyi, Slovenská technická univerzita: „Myslíte paralelne dvoch ľudí naraz?“
Ján Mečiar, moderátor: „Áno, paralelne, že budem milovať Andreu aj manželku.“
doc. Ing. Peter Szolcsanyi, Slovenská technická univerzita: „Určite áno, to sa nakoniec bežne stáva.“
Ján Mečiar, moderátor: „ Ani jedna to nepochopí zase samozrejme.“
doc. Ing. Peter Szolcsanyi, Slovenská technická univerzita: „Či to je vhodné, výhodné, alebo správne, to už treba nechať na tých protagonistov, ale áno, stáva sa to, určite áno a zase je za tým chémia.“
Ján Mečiar, moderátor: „ No a teraz sa môžeš spýtať.“
Andrea Pálffy-Belányi, moderátorka: „ No či vieme dodať tie látky, aby to trvalo dlho tá monogamnosť a tá láska.“
doc. Ing. Peter Szolcsanyi, Slovenská technická univerzita: „Áno, samozrejme, toto je prvá otázka, ktorá každému napadne.“
Ján Mečiar, moderátor: „ Elixír lásky samozrejme.“
Andrea Pálffy-Belányi, moderátorka: „ Taká ženská ja viem.“
doc. Ing. Peter Szolcsanyi, Slovenská technická univerzita: „Tam je trošku malý problém v tom, že tie látky sú bielkovinového charakteru, to znamená, že do toho tela by sme ich museli dodávať povedzme injekčne, čo už také romantické nie je.“
Andrea Pálffy-Belányi, moderátorka: „ Alebo veľa mäsa servírovať?“
doc. Ing. Peter Szolcsanyi, Slovenská technická univerzita: „To už neviem.“
Andrea Pálffy-Belányi, moderátorka: „ No tomu partnerovi, nie, bielkoviny.“
Ján Mečiar, moderátor: „ Ale to asi sú špeciálne bielkoviny, nie také, ktoré sú vo vajíčku alebo v mäse.“
doc. Ing. Peter Szolcsanyi, Slovenská technická univerzita: „Samozrejme, tie nie sú v potravinách, tie produkuje mozog, prípadne iné ľudské orgány.“
Ján Mečiar, moderátor: „ Hovorili ste, že mozog pri tej zamilovanosti, pri tej láske vylučuje dopamín, serotonín, to nie sú látky, ktoré súvisia aj s drogami?“
doc. Ing. Peter Szolcsanyi, Slovenská technická univerzita: „Veľmi úzko, presne tak. Ono nakoniec ten človek v tej prvej fáze toho zaľúbenia veľmi nápadne pripomína narkomana, ale v tom pozitívnom zmysle slova. Ten dopamín je zvýšený, to znamená, že ten človek pociťuje návaly eufórie, radosti, takého vzrušenia, naopak serotonín je veľmi nízko a preto ten človek, ktorý je zaľúbený, má až také to obsesívno-kompulzívne správanie, celý svoj voľný čas venuje myšlienkam na tú milovanú osobu, nie je schopný nič poriadne robiť, prestáva sa učiť, prestáva sa sústrediť na prácu, niektorí prestanú jesť, ženy častokrát schudnú, čo je teda pozitívny vedľajší efekt, naozaj je to prejav toho, že tá hormonálna rovnováha je nefyziologická, je trošku porušená a naozaj to trvá pár mesiacov kým sa to upokojí, kým tie hormóny sa znova dostanú na tie pôvodné hladiny a už to má šancu prerásť do trvácnejšieho vzťahu.“
Ján Mečiar, moderátor: „ A naozaj platí, že láska kvitne v každom veku, že aj u 80-ročného človeka môžu prebiehať takéto procesy napríklad?“
doc. Ing. Peter Szolcsanyi, Slovenská technická univerzita: „Chemicky stopercentne áno a ja si myslím, že táto vec je v našej kultúre alebo v našej spoločnosti z nejakých neznámych dôvodov ešte stále zaznávaná. Ja som hlboko presvedčený o tom, že aj ľudia v staršom veku, v dôchodcovskom veku zažívajú a mali by zažívať a nemali by sa brániť tým citom, pretože to naozaj omladzuje doslova, robí to toho človeka šťastnejším, tá perspektíva je krajšia a naozaj to tým dvom ľuďom maximálne pomáha krásne stráviť jeseň života, určite áno.“
Ján Mečiar, moderátor: „ Ďakujem pekne. Tak sme sa dozvedeli čo je to láska.“
Andrea Pálffy-Belányi, moderátorka: „ No ešte by sme si tu tohto hosťa mali nechať, mám zopár otázok.“
Ján Mečiar, moderátor: „Mohli, ale musíš sa teraz venovať iným veciam.“